Nezastaviteľné myšlienky

18. ledna 2016 v 1:48
Pred pár dňami mi kamarát s výsmechom povedal, že som tak citovo zlomený človek, že ma vidí šťastného iba ak som opitý. Odvtedy mám tú vetu tak nejak zaseknutú v mojej hlave, pretože to je viacmenej pravda. Neustále nad niečím rozmýšľam či sú to hlúposti, alebo veci nad ktorými by sa mal občas každý človek zamyslieť, posúdiť neviem. Každopádne, celkom ma to ubíja. Už sú to dva roky, čo som sa poriadne nevyspal. Nemyslím to tak, že nespím dostatočne veľa hodín, skôr sa necítim odpočinuto, či spím málo, veľa, vôbec alebo tak akoby mal priemerný človek naspať. Nejak so sebou nedokážem byť spokojný, ani nemám pocit, že by som si zaslúžil spať. Nechcem skončiť ako niekto, kto po sebe nezanechá žiadnu stopu. Nie vo význame slávy, chcem zanechať dielo, ktoré by človeka donútilo sa zachovať lepšie, cítiť sa lepšie alebo aby mu dodalo určitú nádej. No nedokážem to, pretože ma v mojom okolí neustále niečo sťahuje dole. Nemôžem vytvoriť niečo čo má niekoho učiniť šťastnejším, ak nie som šťastný sám. Som zo všetkého už strašne moc unavený a nejak som stratil cestu. Neviem sa tešiť z ničoho, nie skutočne. V škole nemám pocit, že sa učím pre seba alebo pre svoju matku, spočiatku som mal dobré známky, len aby na mňa bola hrdá ona, aby som učinil šťastnú ju. Dnes už nevládzem a nedokážem sa premôcť k učeniu napriek tomu, že prepadám. A napriek tomu, ako vidím, že je mnou sklamaná. Prestal som robiť, to čo po mne chcú ostatní odvtedy ako som začal prehodnocovať každú myšlienku, ktorá uviazla v mojej hlave. A to nejak činí každého sklamaným a mne je to viac menej už jedno. Nechce sa mi už byť pre každého oporou a robiť ich šťastnými, keď to aj tak pre nikoho nemá žiadnu hodnotu a ani necítim žiaden náznak odozvy. Nebaví ma pomáhať a počúvať každého, ked to nikto nedokáže u mňa. Mal by som sa snažiť pomáhať každému kto to potrebuje, ale tak nejak sa cítim prázdne, bez emócií. To ma tak nejak prinútilo k pitiu. Ernest Hemingway prehlásil, že každý človek by sa mal občas opiť aby prežil s bláznami naookolo. Vraví sa ale, že Hemingway nikdy ani poriadne nevytriezvel. A úprimne sa mu ani moc nedivím, celkom mu rozumiem, mozog nejde vypnúť a jediná vec, ktorá vám nakoniec pomôže je alkohol, aby ste prestali rozmýšľať čo i len na chvíľu. Tak to bolo aspoň spočiatku, teraz nepomáha už ani on. Tak nejak už neviem čo by som mohol robiť, zdôveriť sa nedokážem tak či tak nikomu a aj keby som dokázal tak čo by som vlastne povedal? Ja vlastne ani neviem čo má poriadne trápi, zaťažuje neviem aký je konkrétny problém. Chcem mať len pocit slobody, voľnosti. Chcem ísť niekam ďaleko od spoločnosti, byť sám zatvorený len s papierom, perom a hudbou. Venovať sa niečomu, čo mi dá konečne pocit, že nežijem zbytočne. No, asi toho žiadam veľa, kto vie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama